SLOVENSKÁ ELEGIE.

SLOVENSKÁ ELEGIE.
S čiernýma očima keď sa sojdú sivé, takové malženstva bývajú sčastlivé. A já mal ženušku s čiernyma očima, pozeral som na ňu svojima sivyma. A keď ma to čierne očko jej’ postrjetlo, tu mňa na okolo všetko rázom zkvetlo. Zkvetlo, prekvetalo, radosťou sa triaslo – než tu znáhla, bože! – všetko mi zahaslo. Skoro mi zahasla má čierná hvezdička, a mé sivé zraky ztopila slzička, Aa za tou slzičkou jako včelok roje, na sta ich zkapalo pre hvězdičky moje. Škoda prekrásného v máju milovánia že na jeho kráse nenie požehnánia. 70 Jeden máj mi zchystal sňatok preveselý, a než druhý nastal – bol som osirelý. – Eště tuto sločku za moje dieťátko, aby neplakalo, len si zdriemlo sladko.